Modrý duel
Zrážka Radičovej s Dzurindom vyzerala zábavne. Ešte doobeda v Radičovej tíme predpokladali, že Dzurinda navrhne rozdeliť funkciu predsedu strany a volebného lídra. Teda líderky...
Radičová to chcela odmietnuť (s tým, že najskôr sa musia posilniť právomoci lídra). Poobede na Prezídiu SDKÚ však Dzurinda nikomu nič neponúkol. Radičová ostala zaskočená, sklamaná, možno aj urazená. A naznačila, že o post lídra mieni súťažiť (ak pocíti podporu v strane).
Za pár hodín sa teda všetko zvrtlo… Dzurinda teraz určite pre mnohých vyzerá ako sebec a despota, ktorý seba aj stranu „zamuroval“. Lenže… Dzurinda sa vlastne zachoval celkom normálne. Moc sa nezvykne ponúkať ako dar. A už vôbec nie za prehru (akokoľvek povzbudivú) v prezidentských voľbách. Lídri, skutoční politickí lídri, sa nerodia v špekuláciách, ale v boji. Inak to predsa nie sú lídri, ale len figúry.
Radičová po utorku nemusí byť sklamaná. Ak je nielen populárna, ale aj dostatočne presvedčivá a silná, potom si post lídra vybojuje. A ak dostatočne silná nie je, potom by bola akákoľvek Dzurindova veľkorysosť ťažkým omylom.