Ako ďalej, pán premiér?
V slovenskom politickom zákulisí sa už dlhší čas šepká o možnosti predčasných volieb. Možno ide iba o fámy, no bez vetra sa ani lístok nepohne. Pri jednoduchom pohľade na súčasnú situáciu v slovenskej politike nie je problémom zistiť, že by takýto scenár vývoja vyhovoval predovšetkým Smeru a jeho predsedovi.
Druhý pohľad – na parlamentné počty – však takúto možnosť takmer absolútne vylučuje. Na odhlasovanie skrátenia volebného obdobia treba ústavnú väčšinu – 90 hlasov. A tými Fico v parlamente nedisponuje.
Jeho koaličnému partnerovi – HZDS – by sa mohlo stať, že zostane pred bránami Národnej rady. A to je priveľký hazard. Slota by v novom kabinete už figurovať nemusel. Opozícia je ešte stále v kríze a na akú-takú regeneráciu ešte potrebuje čas. Premiér by tak na myšlienku predčasných volieb v parlamente hľadal spojencov pravdepodobne márne. Najnovšie rozprúdilo špekulácie o predčasných voľbách práve ťaženie Fica proti Slovenskej národnej strane a jej ministrom. Škandály sa síce sem-tam obtrú aj o ministrov zo Smeru, no okaté „kšeftárstvo“ národniarov sa už pred voličmi tak ľahko neutají.
Matematika teda koniec súčasnej koalície parlamentným hlasovaním vylučuje. Možností je však predsa len ešte niekoľko. Ak by Smer dokázal zablokovať parlament na dostatočne dlhý čas – tri mesiace bez uznášaniaschopnosti – musel by ho prezident rozpustiť. No vyradiť na taký dlhý čas z hry zákonodarný zbor je prisilná káva aj na Fica. Navyše, musel by to spraviť práve Smer a všetka kritika za nefungujúcu Národnú radu by sa zniesla na jeho hlavu. A to si dovoliť nemôže. Preferencie by mu to neprinieslo – tak potom načo predčasné voľby?
Ak sa chce Fico naozaj zbaviť Slotu, najschodnejšou cestou preňho by bolo podať demisiu. S ním by padla celá vláda. A nie je ťažké uhádnuť, koho by Gašparovič poveril zostavením novej. Ten Gašparovič, s ktorým sa Fico počas prezidentskej kampane ukazoval takmer v kuse. S Mečiarom by sa vzápätí určite dohodol a tichá podpora zo súčasnej opozície nie je až také science-fiction, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Pál Csáky by určite podielom na moci nepohrdol. To by zároveň posilnilo aj pozíciu predsedu SMK vo vlastnej strane. Otázkou by bolo – čo za to? Hlasovanie za Lisabon už bolo „splatené“ učebnicami. Ale čo potom s Ficovými výčitkami voči Dzurindovi za „kupovanie“ poslancov.
Kam sa slovenská politická scéna poberie v najbližších mesiacoch, možno v tejto chvíli iba hádať. Konflikt so Slotom však premiér už vôbec neskrýva. A ešte poznámočka k nešťastníkovi Chrbetovi – Fico ako jeden z najvyšších ústavných činiteľov musí dostávať správy Slovenskej informačnej služby, ktorej úlohou je (okrem iného) sledovať aj podozrivé (a objemovo veľké) kšefty v štátnom sektore. Najmä ak „emisnú“ sekciu na ministerstve životného prostredia riadi bývalý šéf vojenského spravodajstva. A ak nie, čomu sa potom „tajní“ v pracovnom čase venujú?