Diaľnica do pekla
Zmienka o tom, že do roku 2010 spojí diaľnica Bratislavu s Košicami, sa pre premiéra Fica stáva podobným bumerangom ako zľudovené dvojnásobné platy expremiéra Dzurindu. Nie náhodou sa od tohto tvrdenia premiér i minister Vážny dištancovali či ho dodatočne upravovali do reálnejšej podoby. Zdá sa však, že skutočnosť je napokon ešte nepríjemnejšia. Diaľnica do Košíc bude, to áno. Ale najskôr v roku 2015. A čo je ešte horšie, vyjde Slovensko, a teda jeho občanov pekne draho.
Slovenská vláda sa pri výstavbe diaľnic ocitla v situácii mladomanželov, ktorí sa rozhodnú kúpiť byt na hypotéku. Výhodou pre nich je, že môžu bývať hoci aj hneď, no túto vymoženosť budú splácať tridsať rokov. A preplatia ju zhruba dvojnásobne, ak nie viac. Presne takýto dosah majú aj PPP projekty. Umožnia do diaľnic investovať rýchlo formou pôžičky, vynaložená suma sa však počas troch desaťročí úrokmi pekne znásobí. A pre krízu úroková sadzba rastie a, naopak, dostupnosť úverov klesá – čo sa začína bolestivo prejavovať…
Už prvý balík PPP projektov, v rámci ktorého sa má vybudovať 75 kilometrov diaľnice medzi Martinom a Prešovom, predpokladá sklz. Nové úseky môžu byť prejazdné v rokoch 2011 až 2013. Spolu s druhým balíkom (rýchlostná cesta do Banskej Bystrice) projekty budú stáť Slovensko okolo 11 miliárd eur. Tretí balík predstavuje úsek medzi Žilinou a Martinom. Práve tu by sa diaľnica žiadala ako soľ už len preto, že sa tu stáva najviac tragických dopravných nehôd. Na druhej strane ide o mimoriadne náročný úsek so 16 kilometrami tunelov. A začína byť otázne, či Slovensko dokáže splatiť ďalších 6 miliárd – a či mu na tento úsek vôbec niekto požičia. V duchu predošlého prirovnania – manželia už splácajú hypotéku, požičali si na auto a ešte chcú do tretice spotrebný úver. A banka pri pohľade na ich príjmy rozpačito krúti hlavou.
Dôsledkom problému je jednak meškanie – či už sa úsek bude budovať v rámci PPP projektov, alebo si ho štát vezme na starosti sám, stavať sa začne možno v priebehu budúceho roka a prvé autá po ňom prejdú až v roku 2015. Tunely sa skôr vyhĺbiť nedajú. To by však bola tá menšia katastrofa, napokon občan je na nesplnené sľuby politikov zvyknutý. Väčším problémom je vyše 500 miliárd korún, ktoré budú nasledujúce generácie splácať len preto, lebo vláda opustila zvyk stavať diaľnice takým tempom, na aké stačí výkonnosť ekonomiky. Pretože politická objednávka zasa raz premohla ekonomické argumenty.
Význam diaľnice nemožno spochybniť. Ani fakt, že jej dokončenie bude spätne prínosom. Ale diaľnica, ktorá vyjde takto draho – a napokon ešte nebude ani len dostatočne rýchlo – sa môže stať diaľnicou do (ekonomického) pekla.