Dane a služby
Platenie daní býva prirovnávané k smrti. V tom zmysle, že ani jednému, ani druhému sa človek nevyhne. Či už je podnikateľom, živnostníkom, zamestnancom, alebo je bez práce. Ak už inak nie, položka DPH zasahuje naozaj každého.
Z peňazí, ktoré ľudia zarobia a odvedú na daniach a rôznych druhoch povinného poistenia, žije štát a jeho úradníci – od politikov cez vojakov, policajtov až po „tety“ za prepážkou na miestnych úradoch. Občania si ich platia, aby sa starali o veci verejné (res publica), často nevýnosné na to, aby sa ich ujal súkromný sektor. V tomto zmysle je každý človek vo volenej či nevolenej úradníckej funkcii zamestnancom každého jedného občana. A mal by mu teda slúžiť.
Realita však býva často na hony vzdialená od tohto logického záveru. Arogancia, šikanovanie občanov pre „štemple“, korupcia, klientelizmus, tunelovanie verejných zdrojov – to sú pojmy, s ktorými sa stretávame dennodenne.
3. jún 2009 je dňom daňovej slobody. To znamená, že všetko, čo človek doteraz od začiatku roka zarobil, zhltne štát. A kvalita služieb, ktoré za svoje peniaze dostáva, je diskutabilná. Možno by bolo načase, keby aj úradníci niečo spravili pre občanov. Na to totiž sú.