Koľko-tkári?
Mali sme pred rokmi ministra, ktorého všeobecne prezývali Mr. Twenty. Alebo po slovensky – dvadsiatkar. Z každej zmluvy, objednávky pýtal 20 percent za podpis. Dnes by sme to podľa šrotovného mohli nazvať podpisovným. A keď sa privatizovalo Slovensko v "šanci tisícročia", len málo ľudí verí, že to bolo z čistej lásky k budúcim slovenským kapitalistom. Sú prípady, že renty vtedajším autorom privatizácie plynú dodnes.
Bývalý spolužiak nám na nedávnom pomaturitnom stretnutí spomenul čerstvý prípad svojho priateľa. Ten prišiel na inštitúciu s europrojektom a príslušnými dokladmi. Úradník doplnil podmienky: 10 percent na ruku hneď. Objednávka sa zadá konkrétnej firme. A tá doplatí ďalších 10 percent. No a 10 plus 10 percent, to je spolu predsa tých niekdajších 20, no nie? To sme za dve desaťročia príliš nepokročili. A my sme si mysleli, že volíme päťkárov, prinajhoršom desiatkarov. A tí od emisií sú vari až stovkári. „Tak to ma bozajte v r..!“ odmietol podmienky onen muž.
Keby to podpisovné išlo iba z europeňazí, čert to vezmi. Ale na europrojektoch sa musíme podieľať aj z vlastných. Dá sa uvedené dokázať? Nie. Len v prípade, že idúc žobrať o eurofondy, vyzbrojíte sa preukazom agenta provokatéra. A nahrávacím zariadením.