Koho trápi kríza?
Dosahy krízy už potvrdzujú čísla. Slovensko sa od zázračného dvojciferného rastu prepracovalo k prepadu HDP o 5,6 percenta, čo je naozaj studená sprcha. A vôbec nie príjemná. Po nej totiž nasleduje vzostup nezamestnanosti, spomalenie rastov či dokonca pokles miezd a pokles domácej spotreby.
S niektorými problémami si poradí trh aj sám. Vďaka kríze sa napríklad začalo konečne hovoriť o starej známej skutočnosti, že ceny za potraviny či spotrebný tovar sú na Slovensku vysoké a zákazníkom sa oplatí nakupovať v Poľsku, Česku, Maďarsku, alebo aj v Rakúsku.
V iných veciach musí pomáhať štát. Protikrízové snaženie však nedokáže prekryť iné zlyhania vlády: Neschopnosť šetriť, dokázať opodstatnenosť veľkých investícií či prehľadnosť spôsobov, akými sa míňajú – či skôr mrhajú – verejné peniaze v pochybných tendroch. Pritom práve v štátnom sektore – kríza-nekríza – platy rastú. Rovnako tieto fakty neprekryje ani krasorečnenie či zlorečenie v parlamente.
Pre vládnych politikov je nepríjemné, ak kríza udrie rok pred voľbami. Voličov však kríza trápi viac – a oveľa citeľnejšie.