Drahý boj proti kríze
Obľúbeným pojmom sa stala v poslednom čase nielen kríza, ale najmä boj proti nej. V znamení boja proti kríze sa niesla kampaň pred eurovoľbami a ak budú mať politici šťastie (a občania smolu), protikrízový motív sa uplatní aj pred voľbami parlamentnými.
Ibaže boj proti kríze pretavený do praxe a rozmenený na drobné, už tak hrdinsky a veľkolepo nevyzerá. Z balíčka protikrízových opatrení vlády verejnosť najviac potešilo šrotovné, hoci jeho priamy ekonomický dosah nebol až taký presvedčivý. (Ale dajme tomu, že vďaka aj za ten nepriamy…)
Racionálne jadro mal aj návrh, podľa ktorého by štát pomohol s platením odvodov firmám, v ktorých hrozí prepúšťanie zamestnancov. Teda, ak podnik nepošle zamestnanca na ulicu, ale vypláca mu aspoň 60 percent platu, štát mu zaplatí odvody. Problémom je, že vláda pri tejto forme pomoci rátala s využitím peňazí z Európskeho sociálneho fondu.
Ako sa však ukázalo, jeho pravidlá to nedovoľujú. Zatiaľ sa na tento účel využilo iba 6 000 eur z rezortu práce a sociálnych vecí, čo nie je žiadny katastrofálny výpadok. Záujem firiem je však niekoľkonásobný, pričom hrozí, že sa ďalšia pomoc zastaví, pretože sa na ňu nenájdu peniaze. Pripomína to prípad, keď sa rovnako „dodatočne ukázalo“, že sa na zatepľovanie nepoužili prostriedky z Envirofondu (a teda z pochybného obchodu s emisiami).
Vláda tvrdila, že celkovo môže na protikrízové opatrenia vynaložiť asi 340 miliónov eur, ktoré sa dajú vyzbierať škrtmi v jednotlivých rezortoch na jednotlivých ministerstvách. Zdá sa však, že sa pritom v skutočnosti spoľahla na nereálne zdroje, ako napríklad na spomínané fondy.
Ponúka sa teda otázka, či je problém v tom, že kompetentní úradníci na ministerstvách neovládajú problematiku čerpania peňazí z domácich či európskych fondov. Alebo je problém v ich nadriadených, ktorí ľahšie sľubujú, ako sľuby plnia?
Asi sa nemožno čudovať – v situácii, keď sa vynakladá toľko energie a know-how do toho, ako čo najviac zamotať a zneprehľadniť tendre, a ako nastaviť výhybky, aby z verejných peňazí tieklo aj do súkromných vrecák, neostáva dosť času a síl na boj proti kríze. Ten skutočný, nielen plagátový. A najmä taký, ktorý občanov nevyjde drahšie ako kríza samotná…