Utekajme, už idú
Stalo sa peknou tradíciou, že všetci policajti v metropole sa vyhrnú do ulíc vždy, keď im utečie dáky zlodej cez záchodové okno. Hľadajú ho helikoptérami, na autách, ba dokonca aj peši. Neunikne im ani myš. Pravda, okrem onoho zlosyna, ak je natoľko prefíkaný, že vylezie na strom.
A ešte pri jednej príležitosti sa všetci muži zákona vyroja. Keď príde k najvyššie postavenému ujovi na návštevu kamarát zo vzdialeného chanátu.
Všetko, čo má ruky, nohy, obušok a putá, je vonku a usmerňuje, zabraňuje, zakazuje, ohrádza a vytláča, nasadzuje chvaty a kopy, ochraňuje, povoľuje, ruší. A operatívne premiestňuje zastávky MHD. Povetrím lietajú facky a sem–tam aj zub.
Vyholení svalovci, ktorých si nik nemôže spliesť s mafi ánmi, lebo majú na tričkách nápis Polícia, si v okamihu poradia s každým, kto drzo zdvihne nad hlavu kus papiera a nemá červenú čapicu. Radi prijmú pomocnú ruku šikovných kolegov v civile z ďalekého chanátu.
Okamžite na domácom narušiteľovi kľačia aspoň štyria a odvlečú ho tam, kam patrí. Za mreže.
Pravdaže, všetkým ľuďom nevyhovieš. Sú aj takí, čo frflú, že niektoré veci sa policajtom nedaria až tak skvele. Že v iných dňoch v uliciach metropoly a ostatných miest si slušný občan nie je istý životom, zdravím ani majetkom. A voči naozajstným gangstrom je ruka zákona pozoruhodne mľandravá, ba dokonca láskavá.
Sú to, pravdaže, číre nezmysly. V skutočnosti sa žiadny poriadny občan nemusí ničoho obávať. Ak má, pravdaže, dobre vycvičenú a dostatočne vyzbrojenú ochranku.