Zelená dostala červenú
Po nežnej v Československu, oranžovej na Ukrajine či gruzínskej revolúcii ruží si na tú črtajúcu sa zelenú v Iráne budú jej stúpenci musieť ešte počkať.
Od mocných v Teheráne dostala nekompromisnú červenú. Zodpovedá tomu, aspoň podľa jediných obrázkov cez internet, klesajúca aktivita reformných síl. Aspoň na uliciach. Oficiálny Teherán tvrdí, že má viac ako týždeň trvajúce nepokoje pod kontrolou. Nie tak celkom.
To, čo sa dá potlačiť na uliciach Teheránu a ďalších iránskych miest, nedá sa „vygumovať“ z myslenia samotných Iráncov. Skôr ako sa väčšina z nich stiahla z námestí, stačila vyslať svetu signál a vláde zdvihla výstražne prst. V prvom prípade ukázala, že nie všetci zmýšľajú čiernobielo ako líder konzervatívcov Ahmadínedžád. V tom druhom, že ak sa mocní v Teheráne nepokúsia zmeniť terajší postoj, môže to vyvolať vlnu odporu, ktorú už nezastavia obušky, slzotvorný plyn ani apel na oddanosť viere.
Prisilná je túžba väčšiny Iráncov „poľudštiť“ náboženskými predsudkami zošnurovanú spoločnosť. Mnohí v Iráne súhlasia s vlastnou cestou krajiny. Drvivá väčšina však odmieta formu, ako to dosiahnuť. Kroky, ktoré zvolil staronový prezident. Ešte je čas sadnúť si za rokovací stôl a vrátiť sa z pol cesty. Nebola by to hanba. Oveľa väčšou by bolo pokračovať v tej terajšej, ktorá vedie nielen do záhuby iránskej spoločnosti, ale ohrozuje svojim dosahom aj mnohých za hranicami Iránu.