Daňový raj?
Tak nám začiatkom júna vypukli daňové prázdniny. Daňový raj. Takpovediac Bahamy či Monako. Na dane sme už zarobili, zarábame pre seba. Raj vypukol o pár dní neskôr ako vlani, ale čo už, je kríza. Nie som celkom uzrozumený s ukazovateľom, koľko dní zarábame pre štát. Odvádzame dane pre školstvo, chceme len súkromné? Chceme ešte spoplatnenejšie súdnictvo? Všetci si máme platiť zdravotníctvo? Zlikvidovať vedu? Aj SBS-ky namiesto polície si chceme platiť sami?
Keď sme už pri daniach, nerozumiem celkom ťahu opozície na zníženie daní z 19 na 16 percent. Vraj by to vyriešilo krízu. Isteže, výrobcom by to znížilo náklady. Znížilo straty či zvýšilo zisk. Ale predali by oceliari o kilo plechov viac, keby boli o 3 percentá lacnejšie? Nakúpili by automobilky o kilo plechov viac, ak nemajú na autá odbyt? Zamestnali by o tri percentá viac prebytočných robotníkov?
Podľa Dzurindu a Mikloša áno. Podľa mňa je to hlúposť. Pravičiarka Merkelová má v hornej hranici 46-percentnú daň. Keby zvíťazila ľavica, ešte by ju o tri percentná zdvihla. Krízu, zdá sa, nevyrieši znižovanie daní. Skôr priškripnutie finančných špekulantov a prispôsobenie výroby dopytu. Fuj, smutné konštatovanie.