Kultúrna revolúcia
Slovenský parlament odmietol zaujať akékoľvek stanovisko k hrubému porušovaniu základných ľudských práv slovenských občanov zo strany uniformovaných zložiek štátnej moci (možno aj v súčinnosti s čínskymi orgánmi) na Hodžovom námestí v Bratislave pri návšteve najvyššieho predstaviteľa Čínskej ľudovej republiky v Grassalkovičovom paláci.
Minister vnútra Kaliňák tvrdil, že páni v tmavých oblekoch (a s ázijskými črtami), ktorí pomáhali slovenskej polícii (alebo naopak?) zakročiť voči nespratným občanom, ktorí si dovolili takú nehoráznosť, že chceli vyjadriť svoj názor, boli čínskymi diplomatmi. Veľvyslanectvo tejto krajiny túto informáciu poprelo. V takomto prípade buď klamú Číňania, alebo má Kaliňák nepresné informácie (alebo tiež klame?).
Či už však zavádzajú čínske alebo slovenské úrady, nevyjadrenie sa k udalosti zo strany súčasných miestnych mocipánov je urážkou svedomia každého slušného človeka. Ak nevedia zareagovať na aktuálnu udalosť, nečudo potom, že nevedia vyjadriť svoj názor ani k oveľa spornejším udalostiam v slovenskej histórii, ako sú napríklad Slovenský štát či Benešove dekréty.
V roku dvadsiateho výročia nežnej revolúcie k nám tak čínska delegácia priniesla nielen biznis, ale zrejme aj kúsok tej svojej „Kultúrnej revolúcie“.