Maďarský fantóm
Slovensko-maďarské prímerie je opäť podlomené. Šéfku maďarského parlamentu Sziliovú natoľko pobúril jazykový zákon, že ho chce hnať pred EÚ. Európa má podľa nej varovať Slovensko a vynútiť si zmeny.
Sziliová sa tentoraz dosť sekla. Zabudla sa v minulom storočí. Z jej manévrov cítiť potuchlinu deväťdesiatych rokov. Časy, keď sa Slovensko v hocičom nechalo zastrašovať cez „Brusel“ sú – našťastie – preč.
Maďaričov jazykový zákon má len drobné nedostatky, nie zásadné, ktoré by vstupovali do medzinárodného práva (a pozornosti Bruselu). Po prvé, nie je pravda, že jazykový zákon zasahuje do základných menšinových práv. Zasahuje len do základných menšinových povinností. Čo je v poriadku. Ovládať štátny jazyk a používať ho tam, kde sa to vyžaduje – to je samozrejmosť v každej krajine.
Po druhé, námietka SMK, že jazykový zákon vychádza z národného princípu, je od veci. Národný princíp predsa nie je zakázaný (ani prašivý). Stojí na ňom preambula Ústavy a Slovenská republika ako národný štát. A stojí na ňom aj EÚ – ako spoločenstvo národných štátov. A po tretie, ak by aj Maďaričov zákon narážal do spoločného práva únie, pri sporoch majú prednosť medzinárodné zmluvy…
Slovenský zákon, ktorý by menšinových Maďarov okrádal o základné práva, Sziliovú o letnú pohodu a Brusel o čas – neexistuje. Existuje len jeho maďarský prelud.