Hosť do domu
Nedávno nás presviedčala v televízii ochranárka a vášnivá milovníčka žralokov: "Žralok je v mori doma, to my, ľudia sme tam hostia." Súhlasím.
Ale potom nech sa ten žralok správa ako hostiteľ. Ja predsa doma tiež nežeriem hostí. Je pravda, že väčšina žralokov sa správa slušne. Len žiadny nemá na nose napísané, ktorý je aký.
Aj medveď je v lese doma. Ale tam je už tisícročia doma aj človek. Najmä my Slováci sme sa vždy utiekali do hôr. Už vôbec nemožno súhlasiť, aby boli medvede doma v Smokovcoch, v Tatranskej Lesnej. A ja aby som tam bol iba hosť, aj keď náhodou som hosťom. Medvede sa nám premnožujú – aj vlky.
A človek sa brániť nesmie. Úradník nepovolí. Asi by sme mali nasadiť prírodných predátorov, ktorí by nepotrebovali povolenky. Možno tigre. Veď sa to už začalo. Pomohli nám cirkusanti z bratského Poľska.
V nedávnych horúčavách podvečer otvorím okno a vovalilo sa mi do sto hostí. Komáre. Pili mi krv. Tak som okno zasa zavrel a začal som sa správať doma ako žralok. Zabíjal som hostí. Banda jedna. Prídu do krčmy, napijú sa – a platiť nič. Ešte vyženú aj tých platiacich návštevníkov. Hosť do domu – Boh do domu, vravelo sa. Neplatí to všeobecne.