Najnovšie

Doprava

Pri ceste za hranice záleží na tom, kde leží miesto určenia (aby rozumeli aj Slováci, nuž destinácia). Málokto si totiž naplánuje návštevu Gran Canyonu s tým, že sa tam pretlčie naleštenou oktáviou. Nuž ale v rámci kontinentu mnohí nevymenia svoje fáro za nič, hoci by mali merať trebárs cestu z jedného konca Európy na druhý.

25.7.2009 18:47 , Aktualizované: 25.7.2009 18:47
odoberať
Google News
zdieľať

Ak berieme cestu do cieľa ako súčasť dovolenky a vieme si tú trasu vychutnať, potom sme tí šťastnejší. Pamätám si totiž chvíle, keď som sám patril do tej druhej skupiny, priliehavo tiež nazývanej hltači kilometrov. Na radu kamaráta som s nabaleným trabantom kombi vyrazil onoho času do kempu Arkutino, čo je síce v Bulharsku, ale do Turecka netreba ani kameňom dohodiť, stačí urobiť pár krokov.

„Urobili“ sme to za necelé tri dni. Zastavovali sme sa iba na prenocovanie, a to najprv v rumunskom Arade, čo mi manželka vyčíta dodnes, lebo si tam v hoteli zabudla šaty, no a v bulharskom Ruse, kde nás jeden šikovný agitátor zlákal do súkromia, kde býval s rodinou a ešte asi s päťdesiatimi myšami, súdiac podľa zápachu a nočnej frekvencie ich promenád všade okolo nás. Dôsledkom nášho expresného presunu bol potom fakt, že ešte hádam tri noci po zatvorení očí pod stanom okolo mňa sústavne ubiehali míľniky a stromy.

Asi najväčší problém bol zabaviť decká po celú cestu tak, aby neotravovali a nevystrájali neprístojnosti. Nie pre nedobré vychovanie, len tak, z nudy. Z ich trojdňového účinkovania si pamätám najmä tisíckrát vyslovenú otázku „Kedy už tam budeme?“, prípadne „Koľko ešte (hodín, kilometrov)?“

Vekom zo mňa akosi vyprchal šoférsky zápal a najdlhšou trasou býva už len diaľnica Bratislava-Praha, pričom zakaždým hľadám spôsob, ako si zorganizovať čas tak, aby vyhovovala preprava vlakom. Celkom som si ho obľúbil. Mimoriadne nadšený nie som ani z lietania. Ten čas, čo ušetrím vo vzduchu, premárnim ponevieraním sa po termináloch, čakaním na batožinu, prípadne jej vyhľadávaním po neznámych letiskách.

A tak stále najviac závidím turistom peším, prípadne cyklistom, ich romantické túry a nádherné zážitky z nich. To by sa mi páčilo. Keby sa mi chcelo.

diskusia
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najčítanejšie