Štyridsaťštyri
Zdá sa, že štátna dotácia na štyridsaťštyri polohovateľných postelí pre neziskovú organizáciu Privilégium je iba malým vrúbkom na rováši Štěpánky Mádlovej. Známa je jej podlžnosť voči Sociálnej poisťovni, pre ktorú sa vlastne celý prípad prevalil.
Dlhuje tiež za nájom budovy penziónu, výplaty svojim bývalým zamestnancom, pokutu ministerstvu práce… Či má vyrovnaný nedoplatok na daniach, je záhadou. Celková „sekera“ vrátane spornej dotácie zrejme presahuje milión eur.
Nemôže ju ospravedlniť, že pri „príkladnej“ starostlivosti o starých a chorých (v ľudoprázdnom penzióne) „privilegovaných“ dôchodcov (za mesačný poplatok 500 €), „pozabudla“ na svoje dlhy. Ani to, že sa nevyzná v účtovníctve.
A aká úprimná je snaha ministerky Tomanovej uprednostňovať štátne domovy dôchodcov pred súkromnými, ak do svojho úradu nastúpila po pôsobení práve v neštátnej organizácii Privilégium? Hoci nedávno odhalený prípad dôchodcov „v garáži“ jej v tejto snahe môže dávať za pravdu.
Medzi touto „garážou“ a Mádlovej penziónom však asi až taký veľký rozdiel nebude. Klient (dôchodca) je totiž v oboch prípadoch pravdepodobne až na poslednom mieste.