Krv bez ceny?
Darcovstvo krvi je ušľachtilá činnosť. Môže zachrániť život. Leto je tradične obdobím, keď sa zásoby krvi míňajú viac ako inokedy. Stúpa počet nehôd, pri ktorých je transfúzia potrebná, klesá počet odberov - ľudia sú rozcestovaní po dovolenkách. Nemocnice odkladajú operačné zákroky a Národná transfúzna služba pravidelne zverejňuje výzvy pre darcov i doterajších nedarcov.
Problém však zrejme nebude len v neochote dobrovoľne obetovať pollitra krvi pre dobrú vec. Do rakúskeho prihraničného mestečka Hainburg chodia Slováci na odber predovšetkým krvných derivátov takmer ako na klavír. Tamojšia súkromná klinika ich za to ,,honoruje" dvadsiatimi eurami (v rámci náhrady výdavkov darcu). Po dosiahnutí istého počtu návštev prihodí ďalšie eurá, ,,ocení" tiež, ak človek privedie nového darcu. A to je (najmä pre bratislavské nemocnice) ťažká konkurencia. Na Slovensku dostane darca dvojeurový gastrolístok, čaj, kávu a malý keksík.
Výhody, ktoré kedysi darcovia krvi požívali, napríklad nárok na platené voľno, odpisy z daní či zľavnené cestovanie odvial čas a novely rôznych zákonov. V takomto prípade neobstojí ani vyjadrenie, že ,,Slovensko je proti obchodovaniu s krvou", pretože problém nestojí na tom, že by darovanie krvi bolo bezpríspevkové. Ide totiž o motiváciu potenciálnych darcov. Človek je prirodzene tvor prospechársky a len vo výnimočných prípadoch a situáciách možno uňho vybadať prejavy nezištného altruizmu. Je teda logické, že aj v prípade darcovstva vlastnej krvi sa obráti skôr tam, kde mu z toho niečo ,,kvapne". (A koľko môže ,,vyniesť" skrytý biznis s krvnými derivátmi?)
Nemusí ísť pritom o priamu finančnú platbu. To dlhoroční a pravidelní darcovia krvi aj odmietajú a dobrovoľne ,,krvácať" budú chodiť naďalej aj bez výhod. Ak je však v záujme štátu a jeho zdravotníckeho systému zabezpečenie dostatočného množstva transfúznej krvi, je namieste uvažovať o istých motivačných opatreniach ako prilákať mladých či doposiaľ nerozhodnutých. Čo tak porozmýšľať o úľavách aspoň v rámci zdravotnej starostlivosti (priplácané lieky a výkony, poistenie)? Jednou z podstatných (a zákonom, chvalabohu, nezrušiteľných) výhod je pravidelná kontrola zdravotného stavu. Krvný obraz totiž do značnej miery vypovedá o celkovom stave organizmu.
Na výchovu nových darcov nemá zdravotníctvo až také silné páky. O osvetu by sa mali postarať už v ranom veku predovšetkým školy. Ak je napríklad za katastrofálnu úroveň slovenských vodičov do značnej miery zodpovedná aj absencia dopravnej výchovy, v akom stave je (a či vôbec v učebných osnovách existuje) zdravotná výchova? I keď je pravda, že takáto investícia je dlhodobá a neprináša výnosy hneď – je teda i politicky nezaujímavá.