Kto sa bojí...
"Do žní!" Tak znie známa replika z českej komédie Vesničko má středisková. Nasrdený pán Pávek v podaní Mariána Labudu v nej jasne ohraničuje, dokedy je ochotný trpieť svojho momentálne, pardon, mentálne zaostalého pomocníka.
Do žatvy zrejme vymeral aj predseda HZDS Mečiar čas ministrovi pôdohospodárstva Stanislavovi Becíkovi. Len čo žatevné práce utíchli, hovorí sa o jeho odchode z funkcie. Samotný Becík, a to je na ňom sympatické, z toho nerobí tragédiu. Ako realista zrejme vie, že ak sa vedenie strany rozhodne, je zbytočné vzpierať sa. Navyše sa Becík profiluje ako rodený poľnohospodár, ktorý sa má kam vrátiť (k pôde)… A keď treba, nemá problém hoci aj riady v Austrálii umývať.
Oveľa zaujímavejšie je pozadie jeho odvolania. Neoficiálne zdôvodnenie znie, že Becík síce nesklamal profesionálne, ale nenaplnil určité politické očakávanie, ktoré do neho hnutie vkladalo. Aké očakávanie? Ako najlogickejšie vysvetlenie sa ponúka problém okolo Štátnych lesov SR. Samotný Becík lesy vyzdvihuje ako samoobnoviteľný zdroj, v ktorom každoročne pribudne trinásť a pol milióna kubíkov dreva. Takéto bohatstvo (nehovoriac už o poľovných revíroch) bolo vždy predmetom politického záujmu. Za Dzurindu aj za Fica.
Práve premiér Fico reagoval na početné informácie o tom, že sa podnik riadený politickými nominantmi spriahnutými s vládou veselo rozkráda. Dotlačil ministra Becíka k výmene na čele Štátnych lesov SR. Dočasne ich vedie nominant HZDS Beňa, no o definitívnom obsadení funkcie sa ešte má rozhodnúť. Rovnako je v hre aj požiadavka na dotáciu takmer 67 miliónov eur (teda 2 miliardy korún), vraj na to, aby lesy mohli čerpať ďalšie peniaze z eurofondov… Tým sa začína črtať odpoveď na otázku, aké zadanie má splniť minister pôdohospodárstva. Ide pravdepodobne o to, aby správni ľudia na správnom mieste mohli aj naďalej presadzovať svoje obchodné záujmy (a napríklad aj záujmy dodávateľov podniku). Zdá sa, že sa politici (hlavne z Mečiarovej družiny) už ani nesnažia túto podstatu biznisu zakrývať.
Pre budúceho generálneho riaditeľa Štátnych lesov aj pre budúceho ministra pôdohospodárstva teda bude platiť jedno jediné kritérium. Mal by to byť niekto odvážny, kto sa bude riadiť známym heslom: Kto sa bojí, nech nechodí do lesa. Ani do politiky.