Do extrému
Je logické, že sa chcú extrémisti zviditeľniť tam, kde očakávajú priaznivý ohlas. Varovným signálom na zhromaždení pospolitosti v Krompachoch však bola skutočnosť, že sa podujatie zmenilo na spontánny protest občanov.
Potvrdzuje sa tak, že jedna vec je politické zneužívanie problému a iná vec problém samotný. Ľudia vyšli v Krompachoch do ulíc nie pre sympatie k radikálom, ale z presvedčenia, že ich oficiálne štruktúry nedokážu chrániť. A riešiť ťažkosti spolunažívania Rómov a Nerómov.
Represia je len jednou stranou mince. Druhou je snaha napomáhať integráciu rómskej komunity. Bez tohto procesu nezmôže hrubá policajná sila nič. Doterajšie vlády v tomto smere urobili veľmi málo. V takej chvíli radi nastúpia iní, ktorí bez rozpakov prisľúbia rýchle riešenia. A nemusia si lámať hlavu nad otázkou, čo robiť, keby za vývoj prevzali skutočnú zodpovednosť. Práve v tom je zdanlivá sila Kotlebu a spol. Stačí im kričať, pútať pozornosť, hroziť. Výsledkom ich aktivít je iba podnecovaná nenávisť a nespravodlivosť.
Tvrdiť, že Rómovia sú kriminálnici, je rovnako nespravodlivé ako tvrdenie, že Slováci sú protirómsky naladení extrémisti. Ani jedno nie je pravda. Ale spolužitie oboch skupín obyvateľstva je hrozivý problém. Najmä ak sa ho ujmú ľudia, ktorí ho namiesto riešenia vyhrotia. Do extrému.