Odkaz holokaustu
Holokaust - pre mnohých abstraktný pojem. A pre mnohých bolestne konkrétny, ak zažili jeho krutosť, alebo sa jej odtlačky zachovali v ich rodinných osudoch.
Človek, ktorý má to šťastie a nič podobné neprežil, môže napríklad navštíviť Múzeum holokaustu v Berlíne. Pozrieť si tam autentické dokumenty – fotografie či filmy zachytávajúce ľudí z rôznych štátov Európy v tridsiatych rokoch. Ich každodenné radosti a starosti, svadby, výlety. A potom už len zoznam, kto z účinkujúcich prežil a kto zahynul. Pretože obete holokaustu nie sú anonymné. Sú to konkrétni ľudia so svojimi osudmi, nádejami, predstavami o budúcnosti. Tú im bezcitne odňali opäť konkrétni ľudia. Napríklad tí, čo pred 68 rokmi podporili Židovský kódex, na základe ktorého sa začal proces židovských deportácií.
Nemožno sa vyhovárať len na dobu či ideológie. Každý konkrétny človek rozhoduje – aj o iných. Nielen politik, ale aj ten, kto politika volí. Každé rozhodnutie, ktoré smeruje k násiliu na iných len pre ich príslušnosť k rase, náboženstvu, národnosti, je zlé. Takýto odkaz obetí holokaustu by mal byť prítomný v každom našom súčasnom rozhodnutí.