Český atentát
Zavedenie eura vo hviezdach, otáznik nad ratifikačnou bodkou za Lisabonskou zmluvou, zosadenie vlády počas predsedníctva v Európskej únii, cirkus s dátumom volieb. Česko sa mení na neprehľadnú krajinu, akoby cestovalo v aute, ktoré má čierne sklá z oboch strán. Na čom sú a čo ich zajtra čaká, to poriadne nevedia ani Česi, ani ich európski partneri.
Najnovšia tragikomédia oživuje spomienku na vyhlásenie Jiřího Paroubka, keď pohrozil zrejme v afekte po prehre v posledných voľbách, že neuzná ich výsledky. V demokracii neslýchaný krok napodobnila Poslanecká snemovňa, keď sa rozhodla zmeniť ústavu, aby sa vysmiala ústavnému súdu, ktorý označil rozpustenie dolnej komory za protiústavné.
Akokoľvek sa politikom nepozdával názor väčšiny sudcov, nesmú meniť základný kameň právneho štátu na plastelínu, ktorú bleskovo upravia podľa svojich chúťok. Keď to spravili raz, môžu to zopakovať v iných prípadoch a vo vážnych otázkach tak ústavný súd ponížia na poradný zbor znalcov práva.
Ak niektoré české špičky hovoria, že Paroubek spáchal politický atentát, keď zrazu otočil názor na predčasné voľby, mali by sa zamyslieť (a spolu s ním), či stálo za to vystreliť náboj do ústavného súdu. Mohli sa vyhnúť obave, že sudcovia vyfackajú aj jednorazovú zmenu ústavy.