Koľko druhov vlastníctva?
Mám v Toronte priateľku, raz som sa jej spýtal, koľko platí za elektrinu. Buď jej totiž beží klimatizácia, alebo kúrenie. Začudovala sa nad podivnou otázkou. Ani nevie. Nejakú malú, evidenčnú cenu. To majú v Kanade komunizmus? Nie. Ale temer všetka elektrina je z vody.
Temer zadarmo. Elektrárne sú štátne. A štát nepotrebuje zdierať občanov okrem daní aj za elektrinu. Nehovorte v Kanade, že majú blbých politikov, ak nepredali elektrárne zahraničnému podniku, ktorý má najvyššie ceny v Európe. Majú asi len iných(!) politikov. Ktorí nepovažujú štátny majetok za svoju súkromnú dojnú kravu.
V novembri 89 sme sa domáhali zrovnoprávnenia všetkých troch druhov vlastníctva. Potom sme znerovnoprávnili družstevné v naivnej nádeji, že naši 5-hektároví gazdíkovia vykonkurujú americké či brazílske tisíchektárové farmy. Pritom družstvá u nás mali dvestoročnú tradíciu, ani v Holandsku, vo Francúzsku, v Španielsku nákupné, odbytové či výrobné družstvá nepovažujú za kliatbu komunizmu. Potom sme vyhlásili, že náš štát na rozdiel od kanadského je najhorší vlastník. Štátny majetok politici rozdali kamarátom, banky vytunelovali. A teraz sa čudujeme, že nám odchádzajú do zahraničia desiatky miliárd, že štátna kasa smrdí grošom. Čudujem sa, že sa čudujeme.