Výpalné a školné
Na Slovensku sú školy zadarmo. Akurát sa za štúdium platí. Táto schizofrénia sa najvýraznejšie prejavuje na pôde vysokých škôl, kde sa zároveň problém namiesto riešenia čím ďalej, tým viac zamotáva.
Potvrdzuje to aj verdikt súdu, podľa ktorého externý študent Milan Cipciar má nárok na vrátenie „školného“, pretože ho počas svojho štúdia od roku 2002 platil neoprávnene. Protizákonne. Treba dodať, že tak ako mnohí iní, platil ho nie priamo vysokej škole – v tomto prípade banskobystrickej Univerzite Mateja Bela, ale spoločnosti Akadémia vzdelávania, ktorá mala štúdium „technicky zabezpečovať“.
A pýtala od študentov peniaze ako podmienku, aby mohli byť zapísaní do ďalšieho ročníka. Proti tejto praxi márne bojoval predošlý minister školstva Fronc. Novela zákona z dielne súčasnej koalície síce umožnila spoplatniť štúdium externistom a tiež študentom, ktorí opakujú ročník. Tí ostatní však v mnohých prípadoch platia-neplatia ako doteraz.
Takisto nastal problém s retroaktivitou zákona, teda s otázkou, či sa nové pravidlá vzťahujú aj na študentov zapísaných v minulosti.
Je neuveriteľné, ak sa dnes dotyčná univerzita tvári, akoby s problémom nemala nič spoločné a akoby spoločnosť, ktorá od študentov inkasovala peniaze, bola len ich výplodom, spolkom, ktorý si sami založili. Podľa tejto logiky by zrejme bolo v poriadku, keby si lekári založili vlastnú organizáciu, ktorá by od pacientov vyberala extra poplatky, ak chcú byť ošetrení a vyliečení, pretože verejné zdroje či platby poisťovní nestačia…
Existujú iba dve možné riešenia. Buď upraviť zákon tak, aby platby za štúdium legitimizoval a vniesol do nich poriadok. Slovné spojenie „spoplatnenie školstva“ neznie pekne, ale predsa len krajšie, ako „platenie výpalného“ za vzdelanie. Druhou možnosťou je zachovať bezplatné školy, ale živiť ich z verejných prostriedkov tak, aby im to stačilo na prežitie – nie na živorenie. A o to prísnejšie postihovať výpalnícke praktiky. Veď rozhodnutie súdu na to vytvára dostatočný priestor.