Cestujúci voliči
Volebné miestnosti zívajú prázdnotou. Zato autobus je plný. Vraj hodinu a pol žiadny nešiel. Nevie sa prečo. Väčšina cestujúcich (necelé štyri pätiny) nebola voliť budúcich županov, ani poslancov krajských zastupiteľstiev. Väčšina nevie, že vyššie územné celky majú na starosti práve verejnú dopravu. A tiež školstvo, regionálne cesty, sociálne zariadenia, zdravotníctvo...
O čosi viac sa však vie (alebo skôr tuší) o obchodnom pozadí VÚC. V Bratislave urobili v tomto smere veľký kus osvety tzv. občianski kandidáti svojím úsilím vyslať do verejných funkcií zástupcov firiem, ktoré šafária s komunálnymi peniazmi. Aj pre ostatné politické strany však platí to isté – že „véúcéčkarske“ peniaze ich zaujímajú viac než služba verejnosti.
Práve odtiaľ pramení nezáujem voličov. Je vlastne príjemným prekvapením, že ich účasť sa v porovnaní s minulými voľbami pozviechala o päť percent. A, naopak, nezáujem voličov spätne umožňuje, aby politici nakladali s krajmi ako so svojím majetkom. Takže občan sa môže spoľahnúť aspoň na jedno: Že sa naďalej bude tlačiť v autobusoch, že školy budú zápasiť s biedou, atď… Smutná výpoveď o kvalite slovenskej demokracie dvadsať rokov po novembri.