Komu koľko začo?
Dlho mi moja známa pílila uši, či zveriť svojich dvadsaťtisíc Frunimu, alebo nie. "Suseda mu dala stotisíc a už ich má takmer nazad." Reku, lebo sa našli takí hlupáci ako ty, ktorí jej svoje úspory darovali. Ale bude ich dosť, aby vrátili peniaze aj tebe?
Nechcela radu, chcela odobriť hazard. Úspešná suseda prišla len o desaťtisíc (korún), moja známa o dvadsať. Dlho som sa hádal s niekdajšou milou ministerkou financií, prečo to zbojstvo nezakáže ako v Česku.
„Viete, to by sa BMG zrútil okamžite. A Fruni nás bude žalovať na súde, že zásah štátu ho okradol o miliardy. A prehráme to.“ Schmogina už vtedy zrejme poznala naše súdy lepšie ako ja.
Fruni sa po siedmich rokoch pýta na slobodu. Za dve miliardy mu vychádza rok basy. Nuž ktorý Slovák by to nebral? Sám sa hlásim ako prvý. Pravda, Fruni si tých štrnásť miliárd neužil. Väčšinu rozdal prvým v poradí, niečo padlo na hlúposť s britskými dubledeckermi. Len nechápem, prečo Fico sľuboval odškodniť hlupákov z BMG a hráčov na automatoch či skrachovaných podnikateľov nie.