Eurostrašiak
Euro sa nám po roku používania páči, ale ešte sme z neho trošku nervózni. Polovica ľudí na Slovensku ho spája z rastom cien. A sedem z desiatich občanov chce ceny uvádzať v starej aj novej mene ešte dlhšie obdobie. Politici vysvetľujú, že to nie je dobré, lebo národ si nezvykne. Našťastie obchodníci a poskytovatelia služieb kašlú na výchovu národa.
Zaujíma ich len a len spotrebiteľ a jeho ochota míňať. A preto sa dobrovoľne rozhodujú uvádzať aj slovenské ceny ešte aj rok navyše. Nie je podstatné, či dôvodom je lenivosť znova po roku meniť cenníky, alebo snaha vytvoriť pohodlie spotrebiteľom, ktorí môžu zvýšiť tržby.
Oveľa väčšou tragédiou a výsmechom je však cenová rada vlády. Mala zalepiť národu oči, vraj odhalí a preskúma všetky zdražovania. Za rok nenašla jediného obchodníka s neprípustným rastom cien. Reálne nemala ani len potrebné dáta, ktoré by napríklad povedali, čo sa deje s cenami služieb. Opierala sa totiž o terénne zistenia pár dôchodcov a nečinne sa prizerala, ako podozrenia z vysokého zdražovania podnikatelia rozmetali.
Na Slovensku žijú politici, ktorí dokážu neuveriteľne dlho vytĺkať politický kapitál na témach, ktoré ľudí trápia, bez toho, aby reálne čo i len pohli prstom. Keď bol problém euro, vláda Roberta Fica vytvorila cenovú radu, keď ľudí prevalcovala kríza, tak protikrízovú radu. A obe majú za sebou takmer nulový výsledok. Ale hodnú chvíľu dokázali budiť zdanie, že politici niečo pre človeka predsa len robia.
Súvisiace články