Nadávky
Vyhlásenia, ktorých súčasťou je vulgarizmus, sú pre poslucháča dôveryhodnejšie ako tie bez podobnej emotívnej zložky. Týmto prekvapujúcim záverom výskumu dvojice psychológov z univerzity v holandskom Rotterdame sa akiste inšpiroval doteraz neveľmi známy írsky poslanec Paul Gogarty počas búrlivej parlamentnej debaty.
„Pri všetkej úcte, neparlamentným jazykom povedané, choďte do čerta, pán poslanec, choďte do čerta,“ zvrieskol Gogarty na kolegu, ktorý údajne spochybňoval práve jeho dôveryhodnosť.
Choďte do čerta je v tomto prípade veľmi slušný a priam na úrovni slovenského dabingu nepresný preklad frázy „fuck you“.
Gogartyho výbuch v írskom parlamente spôsobil veľký rozruch. V snahe potrestať necivilizované správanie svojho kolegu vedenie zákonodarného zboru prelistovalo oficiálnu príručku zakázaných slov – a slovo na f v ňom nenašlo.
Zato sa tam nachádzajú iné výrazy, ktorými nemožno označiť poslanca a za ktoré je možné uštedriť pokutu: fagan, pajác, povaľač, zbabelec, potkan (zradca), odpad, pokrytec, oplzlík, zberba, komunista, fašista.
Gogartyho zlyhanie je v tomto prípade očividné.
Ťažko sa buduje dôveryhodnosť, keď niekto ani poriadne nadávať nevie.