Oranžová kríza
Mimoriadna Bezpečnostná rada bola prehnaná akcia. Divadlo. Ropná kríza v najbližších mesiacoch strednej Európe nehrozí. Aspoň nie taká dramatická ako tá plynová.
Po prvé, Slovensko má zásoby palív na tri mesiace. A po druhé, na svetových trhoch je po finančnej kríze prebytok ropy. Tá sa dá z prístavu v Terste pohodlne dopraviť až k viedenskému Swechatu (a sieťam OMV). Ani Rusi, ani Ukrajinci nemôžu mať v tejto situácii záujem na dlhšej ropnej blokáde.
Problém pritom nie je iba rusko-ukrajinský, ale skôr ukrajinsko-ukrajinský. Nejde v ňom len o ropu, ale hlavne o plyn. A o európske peniaze – miliardy, ktorými sa hasí ukrajinská neschopnosť. Nielen platobná… Ukrajinská neschopnosť (a nespoľahlivosť) je najmä politická. Populistická premiérka Tymošenková tvrdí, že Ukrajina peniaze má. „Dolárový prezident“ Juščenko ich však zvykne občas blokovať. Tento scenár sa opakuje každý kvartál. A Naftogaz zakaždým žiada o finančnú pomoc vystrašenú EÚ. Pretože Rusi sú, pochopiteľne, neoblomní.
Jednoducho, Juščenko si naivne myslel, že účet za „oranžovú revolúciu“ budú platiť Rusi. Pomýlil sa. Na tento dobrodružný experiment zatiaľ dopláca len Ukrajina. A Európa.