Š 2010
A tento poznáte? Traja Záhoráci v stodole popíjajú trojchuapové, pofajčujú, keď jeden zacíti dym. "Ada horíme?!“ Po polhodine precedí druhý: "Ada by sme mjeui hasit.“ "Že se vám sce tolko tó hubó muácit," dodá po ďalšej polhodine tretí. Z čoho sa dá usúdiť, že na Záhorí aj slama horí komótne.
Ani nám ostatným Slovákom sa nechce zbytočne „tó hubó muácit“. Skracujeme. Pred novembrom oslovovali decká súdružku učiteľku "súčka“. Preboha, ako dnes oslovujú pani učiteľku? Ale aj dáma v bielych rukavičkách dnes uprednostní pozvanie do reštiky či do picošky. Asi chápete, že to posledné neznamená žiadne sexuálne orgie. Iba pizzériu.
Vzorom je nám angličtina. Dávno v minulom storočí tam zabudli na televíziu, poznajú len TV – „tíví“. A hneď sa utvorilo aj sloveso. "You are TV-ed“ – bacha, sníma ťa televízia. I kadencia reči sa zrýchľuje. Keď pred rokmi profesori Mistrík a Matula vymysleli v stenografii 3. stupeň krátenia, len pár ľudí bolo schopných na súťaži diktovať 170 slov za minútu. Dnes tak hovorí každý bimbo, každá "tíví“ moderátorka.
Už dávnejšie sme si šťastlivý nový rok zvykli vinšovať skratkou ŠNR. Ale svet sa dynamizuje. Želám vám Š. Veď načo podaromnici toľko „tó hubó muácit“?