Mýto pre každého
Novinku, ktorú priniesol 1. január tohto roku - elektronické mýto -, je po prvých (a zväčša sviatočných) dňoch hodnotiť ešte priskoro. Nie je to ani také bezproblémové, ako tvrdí prevádzkovateľ systému, na druhej strane to však nie je ani taký chaos, ako uvádzajú dopravcovia.
Ak na niektorom z predajných miest chýbajú zariadenia na počítanie prejazdených kilometrov a predovšetkým zahraničné dopravné spoločnosti musia načas svoje kamióny odstaviť, nie je to systémová chyba, ale „iba“ prevádzkový nedostatok. Je otázkou krátkeho času, kým sa distribúcia prispôsobí dopytu.
Elektronický mýtny systém má iné „muchy“. Najmä tú, že dopravcovia nevedia, koľko za prejazdené vzdialenosti zaplatia. A ak majú pravidelné pevné trasy, to, koľko ich bude prevádzka stáť, sa dozvedia, až keď dostanú prvé faktúry. A čaká ich buď milé, alebo nemilé prekvapenie.
Náklady mýta však tak či onak zaplatí konečný spotrebiteľ tovaru. V cene každého výrobku putujúceho slovenskými spoplatnenými cestami. Príjem z doterajšieho systému diaľničných nálepiek bol približne 66,3 milióna eur. Po zavedení mýta je štátom naplánovaný výnos o takmer sto miliónov eur vyšší.
Medzi platcov však nepatrí len nákladná, ale aj autobusová doprava. Pri diaľkových spojoch ceny už narástli o päť až pätnásť percent. Prímestská doprava, ktorá patrí do kompetencie Vyšších územných celkov, na vyriešenie problému zvýšených nákladov ešte čaká. A má dve možnosti. Takisto nárast cien alebo zvýšenie dotácie zo župných rozpočtov. Z peňazí daňových poplatníkov, ktoré by mohli byť použité na školstvo, zdravotnícke zariadenia či lepšie cesty.
Nech je už mýtny systém predstavovaný ako bič na nezodpovedných dopravcov, ktorí sa vyhýbali povinnosti kupovať si diaľničné nálepky a trmácali sa často cestami-necestami po slovenských mestách a dedinách, alebo snaha štátu v ťažkej hospodárskej situácii (keď treba každý cent) si zabezpečiť zvýšené príjmy, konečné náklady neponesú ani politici, ani dopravcovia. Iba bežný človek, ktorý nakupuje, cestuje, existuje.