Sulíkom do Dzurindu
Nastav nám chrbát, cez ktorý sa odrazíme. A nezavadzaj... Aj takto sa dá čítať Sulíkova odpoveď na Dzurindovu ponuku postaviť koalíciu SDKÚ-SaS.
Sulíkov odkaz je drzý. Uchádzať sa o spoluprácu s partnerskou stranou a spochybňovať jej lídra – to sa nerobí. Sulíkovo „áno, ale“ znamená v tomto prípade „nie“.
Na druhej strane, Sulík má pravdu. Krutú, drzú, ale pravdu. Povedal to, na čo Radičová nenašla odvahu: že Dzurinda je brzdou volebného rozletu a rastu pravice. Pozíciu lídra SDKÚ si udržal len preto, že v strane nevyrástol nikto silnejší. Pre volebné koalície a spojenecké bloky je však neprijateľný. Alebo aspoň problémový. Hlavne pre Sulíkovu SaS, opretú o mladých voličov, ktorí Dzurindu „nemusia“.
Dzurinda už dávno stratil svoju najúčinnejšiu zbraň – prijateľnosť a schopnosť vytvárať široké aliancie. Povedané rovno: dnes má ešte slabší koaličný potenciál ako Mečiar.
Šéf SDKÚ 22. decembra riskoval. Ak chcel dokázať, že ešte stále môže bez problémov zjednocovať, spájať, skladať a kombinovať (aspoň pri tých slabších), tak sa sekol.
Nemôže.