Balíčky
V začiatkoch krízy som si kúpil týždenník a k nemu pribalenú zelenú škatuľku. "Čo je to, protikrízový balíček?" "Nie, zeleninový bujón," objasnil stánkar. "No veď, keby bolo najhoršie, oddiali nám smrť hladom," zasmiali sme sa spoločne.
V začiatkoch socializmu bolo občas zle so zeleninou. Raz nebola mrkva, raz cibuľa, cesnak. Podnikavý zelovociar vám predal trochu úzkeho profilu, ak ste kúpili kilo „profilu“ prebytkového. Kým to ŠOI-ka nezakázala. Aj dnes mi ponúkajú balíčky. Je v nich fúra voľných minút, SMS, MMS, TV programov, ktoré nepotrebujem. Ibaže to zakaždým stojí o pár eur viac. Ktoré potrebujem.
Tentoraz výnimočne súhlasím s bankami, že vláda strelila capa. Ak sa inšpirovala belgickým príkladom, určeným pre chudobu, ozaj nemala zahrnúť do balíčka „kaviár, pražskú šunku a šampus“. Ale z pohľadu bánk nevidím dôvod na paniku. Nech si balíček vyčíslia na tých 50 – 100 eur mesačne, to smú. Naftoví šejkovia sa pohrnú. Vlastne dnes ani tí už nie.
Mal by som pre vládu iný bláznivý nápad. Nech štátnu záručnú rozšíri na plný profil služieb. A tá nech nasadí konkurenčné ceny. Ak by sa uspokojila so ziskom pár desiatok miliónov, v trhovom prostredí pritlačí k múru tie súkromné.