Chcení a nechcení
V týchto dňoch rezonuje vo verejnosti najmä príbeh úspešnej ruskej športovkyne so slovenským pasom a zlatou olympijskou medailou. Je potešiteľné, ak ľudia z iných krajín nájdu na Slovensku svoj nový domov a odovzdajú svoje schopnosti a skúsenosti na jeho reprezentáciu vo svete.
Existuje však, bohužiaľ, aj iná kategória „prisťahovalcov“ so slovenským pasom. Temnejšia a „reprezentujúca“ krajinu výrazne negatívnym spôsobom. Nezriedka ide o osoby činné v obchode s drogami či zbraňami. A Slovensko si pravdepodobne nevolia z lásky ku krajine či ľuďom, ale zrejme pre jeho výhodnú polohu na zriadenie „logistických“ centier svojho čierneho biznisu.
Slovensko nemá s prisťahovalectvom také problémy (a zároveň skúsenosti) ako krajiny západnej Európy. To však vôbec nebráni tomu, aby sa poučilo z ich chýb. A nepovažovalo paušálne všetkých migrantov za dobrých alebo, naopak, za zlých. Sprísnenie domácich podmienok prišlo až so snahou o zaradenie sa do „Schengenu“.
Ktorý konkrétny úradník je zodpovedný za konkrétne udelenie dokladov ľuďom s kriminálnou minulosťou? Na základe akých dokladov? Politickú zodpovednosť vtedajší minister vnútra niesť nemôže – už totiž dávno nie je ministrom.
A tak sa zo zlyhania dá vyvodiť iba poučenie do budúcnosti.