O troch grošoch
Politici majú plno rečí o podpore rodín a pôrodnosti. Štát a v nejednom prípade aj samosprávy sa však správajú, akoby otcov a matky za rodičovstvo trestali. Na opačnom konci populácie sú zasa seniori. A bohužiaľ aj v ich prípade sa spoločnosť tvári, akoby jej boli na príťaž.
Najnovšie takýto dojem vyvolávajú správy, podľa ktorých sú na odstrel domovy dôchodcov zabezpečujúce až tretinu sociálnych služieb v krajine. Podobne ako v prípade školstva tu štát preniesol problém na samosprávy, ktoré sa o domovy starajú. Obce a mestá majú málo peňazí (hoci aj o ich ,,hospodárení" by sa takisto dalo v mnohých prípadoch diskutovať i pochybovať). A tak odmietajú uzatvárať nové zmluvy so zariadeniami pre seniorov. A miest i klientov je čoraz menej.
Pravdaže, vždy je možnosť využiť neverejné zariadenia. A platiť viac. Len sa ponúka otázka, ako je to v skutočnosti so sociálnosťou, ktorou sa vláda toľko chváli.
Podľa známej slovenskej rozprávky má človek zarobené tri groše spravodlivo rozdeliť – prvým splatiť dlh rodičom, z druhého vyžiť a tretí odložiť deťom. Čo si však počať, keď vďaka predraženým tendrom, diaľniciam a iným formám štátneho rozhadzovania sú groše dávno minuté a prejedené?