Život pred kamerou
Kráčate si v Londýne po Trafalgare Square a naraz sa vám nad hlavou ozve: "Pane v modrých džínsach a červenej vetrovke, dvihnite láskavo ten ohorok, čo ste práve zahodili." Pozriem sa, čo to mám dnes oblečené, aha, veď to som ja.
A prebodávajú ma očami aj všetci okolo. Dvihneme ohorok, s úsmevom zamávam hovoriacej kamere a mám pocit buď úzkosti, alebo bezpečia. Samozrejme, nechodím odhadzovať ohorky do Londýna. Videl som to v televízii.
Londýn je prešpikovaný kamerami, ich počet sa má ešte zdvojnásobiť. Londýnu sa trochu približuje Madrid. Mestá postihnuté teroristami najviac po New Yorku. Kamery napojené na počítač identifikujú vašu tvár. Vedia, či linkou 78 cestujete denne, či prvý raz. Ak ste nastúpili s plecniakom a vystupujete bez neho, policajt vás na zábudlivosť upozorní. Dá zastaviť metro, odborníci nájdu a skontrolujú váš zabudnutý plecniak.
V Orwellovi 84 to Veľký Brat doviedol k ešte väčšej dokonalosti. „Hej, Martin Hric, neulievajte sa, poriadne k zemi tie predklony!“ zrúkol by na mňa televízor pred celou krajinou pri povinnej rozcvičke. Aké je to stráviť život pred kamerami, keď nie ste Brad Pitt? Pre neherca trochu neistý pocit. Ale je fajn, ak vás večer prepadnú a kamera na útočníkov zrúkne: „Zahoďte zbraň, ruky hore, polícia je u vás za minútu.“
Najčítanejšie
-
-
-
-
Rozumný rozpočet - to bude pre koalíciu riadna fuška. Opozícia si zgustne
Komentáre | pred 3 týždňami | 13 -
-
-
-
-
-