Neomylná spravodlivosť
Premiér nemieni odškodňovať sudcov, ktorí sa cítia diskriminovaní platovými pomermi oproti svojim kolegom zo Špecializovaného trestného súdu. Oficiálne preto, lebo štát nemá navyše sto miliónov eur. Hneď sa však natíska otázka, že ak by peňazí bolo dosť, "odškodnil" by ich?
Súdnictvo je podľa ústavy samostatnou zložkou moci. Jeho nezávislosť je však často zamieňaná s nekontrolovateľnosťou. A akékoľvek výhrady chápu občania v talároch ako útok na ich nezávislé ústavné postavenie. Sudcovia by však mali byť stopercentne závislí od zákonov.
Navyše, kto zo sudcov môže byť v týchto žalobách proti štátu nezaujatý? Ak výsledky sporov môžu mať vplyv aj na tých, ktorí rozhodujú.
Dôvera verejnosti v súdnictvo je na Slovensku mizivá. Sudca je často autoritou iba z titulu funkcie. Tento stav nie je iba výsledkom najviditeľnejšej boľačky – prieťahov v konaní, ale aj mnohých oveľa horších prešľapov sudcov. V situácii, keď je často najtvrdším postihom sudcu disciplinárne konanie. V prostredí silnej stavovskej solidarity.
Sudcovia by si mali uvedomovať, že sú rovnako omylní ako všetky ľudské bytosti. Ak totiž človek s mocou nad osudmi iných uverí vo svoju neomylnosť, spravodlivosť umiera.