Koľko vlastenectva?
Bol pred rokmi náš minister na rokovaní v Číne. A partnerom podotkol, či by Čína neuniesla trochu viac demokracie. Tí odpovedali: "Ak u nás nastolíme americkú či vašu demokraciu, do roka sa pol miliardy Číňanov vysťahuje. Sú Spojené štáty schopné prijať 100 miliónov emigrantov? A vy milión?" Prešiel ho demokratizačný amok.
Bol pred rokmi náš minister na rokovaní v Číne. A partnerom podotkol, či by Čína neuniesla trochu viac demokracie. Tí odpovedali: „Ak u nás nastolíme americkú či vašu demokraciu, do roka sa pol miliardy Číňanov vysťahuje. Sú Spojené štáty schopné prijať 100 miliónov emigrantov? A vy milión?“ Prešiel ho demokratizačný amok. Nechceme, aby bin Ládin exportoval svoju predstavu islamu po celom svete. Rovnako by sme mali suverénnym štátom ponechať právo na toľko demokracie, koľko chcú, unesú, zvládnu. Prečo tento kacírsky úvod? Lebo rovnako je to s vlastenectvom.
Áno, Američania sú vlastenci. Stars and strips im visia pred domom i v obývačke. Ale nie je to náhodou preto, že tí bieli sú Američanmi len 200–300 rokov? Všetci sú prisťahovalci. Dlho sa cítili ohrození. Najprv Indiánmi, potom materskými kolonizátormi. A každý Brit, Ír, Nemec, Talian túžil byť čo najskôr Američanom. Aby už jeho vnuk mohol byť prezidentom USA. My sme tu doma pol druha tisícročia. Maďari o 400 rokov kratšie. Možno aj im ten pocit ohrozenia a výlučnosti za pár storočí "odpuchne“. Demokraciu možno importovať či uzákoniť. Vlastenectvo nie. Hrdíme sa vlasteneckým zákonom. Poniektorí. Keby Anna Belousovová niečo tušila o disciplíne dnešných žiakov, čo budú stvárať pri hymne a čo s vyvesenou vlajkou – no, asi by zaváhala. Neprijali sme zákon na hanobenie štátnych symbolov?