Pád a dopad
Krajinou kolísky demokracie a európskej filozofie opäť zmieta generálny štrajk. Gréckom sa valí hnev z nevyhnutnosti uťahovania opaskov, z nemožnosti vybrať si inú cestu ako nepopulárne ekonomické (a v mnohých smeroch drastické) opatrenia.
Na jednej strane je logický argument, prečo by obyčajní ľudia mali trpieť za zlé hospodárske kroky politikov. Ak však nepríde šetrenie teraz, bude musieť prísť neskôr. No bude musieť by aj oveľa tvrdšie ako dnes navrhované.
Otázka k odborom, ktoré štrajk a protesty organizujú, je tiež logická. Prečo neprotestovali v čase, keď vláda plytvala verejnými zdrojmi a prijímala takzvané populárne opatrenia? V takých časoch sú všetci kritici upozorňujúci na riziká priveľkého míňania označovaní za antisociálne „živly“.
Pretože keď sa rozdáva (z peňaženiek obyčajných ľudí), málokto myslí na dlhy, ktoré bude treba platiť. Tie vidno a tie bolia, až keď treba začať na ne šetriť. A opäť z peňaženiek obyčajných ľudí.
Akoby si človek na sociálnych dávkach požičal na dovolenku na Maldivách. Kto bude vinný, až mu na dvere zaklope exekútor?
Je len otázkou, v ktorom štádiu gréckeho príbehu sa momentálne nachádza Slovensko. Lebo čím skôr sa začne šetriť, tým menej to bude bolieť.