Hymna
Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú, zastavme ich bratia a sestry, veď sa ony stratia, Slováci a Slovenky ožijú. Takto by mohla znieť upravená slovenská hymna, ak by mala byť v súlade s rovnoprávnosťou žien. Podobným nápadom sa vážne zaoberali v Kanade.
Tamojšej poslankyni sa nepozdávalo, že ,,skutočná vlastenecká láska vedie všetkých synov Kanady", ako sa spieva v národnej piesni. A kde sú Kanaďanky? Vari v nich nemôže vlasť vyvolávať hrdosť, pýtala sa poslankyňa s návrhom, aby sa text hymny zmenil na rodovo neutrálny.
Proti čachrom s textom hymny sa však okamžite zdvihla vlna odporu. Mnohí Kanaďania namietali, že na základe princípu neutrality by mohli text národnej piesne zmeniť riadok po riadku celý. Veď prečo by mal národ prisťahovalcov, kde sa viac ako tretina súčasných obyvateľov vrátane guvernérky narodila mimo kanadských hraníc, spievať o Kanade ako rodnej zemi? A to už nehovoriac o tom, že veriaci iných náboženstiev musia vo francúzskej verzii spievať o Kanade, ktorá v jednej ruke drží meč a v druhej kríž.
Po búrlivej verejnej debate sa teda kanadská vláda napokon rozhodla, že nebude do hymny nanucovať politickú korektnosť. Ženy do nej nevpustia.
A ako krásne im to vyšlo.
Akurát na MDŽ.