Kríza trvá
Ústredie práce nameralo vo februári tohto roka päťročné maximum miery nezamestnanosti na Slovensku. Rastúci počet ľudí bez práce je pritom ďalšou vlnou hospodárskej krízy. V nasledujúcich ročných obdobiach síce môžu vývoj zmierniť sezónne práce, s príchodom jesene však pribudnú do evidencie úradov práce noví absolventi stredných a vysokých škôl.
Je samozrejmé, že súčasná slovenská vláda nemohla eliminovať ani jednu z vĺn krízy, ktorá sa preliala takmer celým svetom. No povedať, že neurobila nič, čo by zhoršilo situáciu podnikov pri udržiavaní zamestnanosti, je trochu málo. Odpustenie odvodov či podpora automobiliek boli síce do istej miery účinné, ale iba dočasné vzpruhy pre slovenské hospodárstvo.
Nikto ani neberie Ficovi a Smeru právo na vlastný pohľad na úlohu štátu v ekonomike. Ale sociálny štát nemôže byť redukovaný na systém sociálnych dávok. Na tie totiž musí štát vybrať peniaze od ľudí, ktorí pracujú a platia dane a odvody. A čím je ich menej, tým menej môže štát prerozdeliť pre ľudí v núdzi.
Alebo si na to požičať. Sociálny štát by mal spočívať práve v podpore zamestnanosti. Práve cena práce totiž motivuje (alebo demotivuje) zamestnávateľa dávať ľuďom prácu. Ak je suma mzdových nákladov a odvodov vyššia ako hodnota vyprodukovanej práce, zamestnať človeka sa mu jednoducho neoplatí.
A pre štátnu kasu sú menej bolestivé nižšie príjmy z odvodov ako vyššie výdavky na sociálne dávky. Nielen matematicky, ale aj sociálne.