Strážcovia informácií
Nikto, kto aspoň trochu reálne vníma úlohu tajných služieb v spoločnosti, nemohol očakávať, že šéf SIS Jozef Magala potvrdí únik informácií o svojich agentoch. Nehovoriac o tom, či sú pravé. Jednak by porušil zákon a jednak by tajná služba prestala byť tajnou.
Keď pripustíme hypotézu, že zverejnené informácie sa zhodujú so skutočnosťou, musí nasledovať aj otázka: Ak je možné, aby sa osobné údaje pracovníkov SIS dostali takýmto spôsobom na verejnosť, akú mieru ochrany požívajú dáta, ktoré možno aj výhodne speňažiť? Napríklad osobné údaje každého jedného občana Slovenskej republiky. Alebo informácie, ktoré agenti získavajú v kriminálnom prostredí.
Ak by tajná služba nedokázala chrániť vlastných pracovníkov, ako by chránila záujmy občanov, z ktorých daní je platená?
Zo zákona sa pravdu z Magalových úst môže dozvedieť iba prezident, premiér a predseda parlamentu. V ich kompetencii je aj následne oboznámiť verejnosť spôsobom, ktorý neohrozí bezpečnosť krajiny. Rovnako sú v ich rukách aj prípadné personálne opatrenia.
Robiť si ilúzie o práci tajnej služby je zbytočné. Záleží hlavne na tom, kto SIS kontroluje a koho informuje. A ako „kontrolóri“ s informáciami naložia.