Nevydarené roky
Česko už malo mať dávno vládu. Normálnu, bežnú vládu, ktorá vznikla z parlamentných volieb. Nie neobvyklú. Akúsi úradnícku. S nejasnými vplyvmi politických strán.
Je úplne jedno, či je kabinet Jana Fischera populárny. Úradnícka vláda mala byť len krátkodobé riešenie, ale Ústavný súd a ČSSD jej životnosť neúmerne natiahli. Najsympatickejší na Fischerovi nie je výkon jeho tímu, ale fakt, že si uvedomuje, ako jeho dočasnosť trvá pridlho.
Nie je sa ani čo diviť zeleným, že chcú z tejto vlády odísť. Je to jediná vec, ktorú ešte môžu urobiť. Aspoň ich to trocha zviditeľní, pretože v kabinete by sa už len niekoľko mesiacov zbytočne potácali.
Celkovo to boli štyri nevydarené roky pre českú politickú scénu. Najprv pat po voľbách. Potom ťažké skladanie vlády na niekoľko pokusov, ktorú nakoniec museli podporiť prebehlíci. Prišiel dokonca pád kabinetu, práve v čase, keď Česko predsedalo Európskej únii. Ústavný súd následne zrušil predčasné voľby. Problém predsedu ODS Mirka Topolánka s výrokmi o homosexuáloch, Židoch a cirkvi je už len povestná čerešnička na torte, ktorej kôstkou sa však môže expremiér zadusiť.
Česko potrebuje voľby a normálnu, bežnú politickú vládu. Je úplne jedno akú, vždy bude jasnejšie.