Balkán náš každodenný
Slovensko-maďarská súťaž v napínaní svalov pokračuje. Aj keď stále nepoznáme presné paragrafové znenie novely zákona o maďarskom (dvojakom) štátnom občianstve, dalo sa čakať, že reakcia Bratislavy bude prudká.
Otvorenie tejto citlivej témy mesiac pred voľbami je hlúpou provokáciou, ktorá je v príkrom rozpore s princípom dobrých susedských vzťahov.
Keďže Robert Fico z veľkej časti prebral nacionalistickú agendu Jána Slotu, nemožno sa čudovať, že vyrukoval s ráznou odpoveďou. Keď v nedeľu hovoril o možnosti straty občianstva, v prípade, že by niekto požiadal o občianstvo druhej krajiny, nešlo len o slová do vetra. Podľa toho, že premiér avizuje skoré prijatie „odvetného opatrenia“, sa dá usúdiť, že na ministerstve vnútra už majú v zásuvke pripravené aj paragrafové znenie zákona, pričom nepotrebujú ani meniť ústavu.
Po inšpiráciu nemuseli chodiť príliš ďaleko, takúto právnu normu majú hneď v susednom Česku. Tam občan stráca občianstvo v okamihu, „keď na vlastnú žiadosť nadobudol cudzie štátne občianstvo“ – ak to nebolo pre uzavretie manželstva.
Na celú vec sa dá pozerať rôzne, ale ide predovšetkým o kvantitu – ak by o občianstvo požiadal iba Duray za prítomnosti televíznych kamier a nasledovalo by ho zopár veľkomaďarských šovinistov, o pár dní by po nich neštekol ani pes (hovorí dnes niekto o preukaze zahraničného Maďara?).
Aj keď je málo pravdepodobné, že túžba vlastniť dva pasy sa prejaví u všetkých slovenských Maďarov, ani Edit Bauer v rozhovore pre Lidové noviny nevylúčila možnosť, že ich môže byť aj 250-tisíc.
V takom prípade už maďarské občianstvo nebude len symbolické, ale dostane úplne nový rozmer – v úzkom pohraničnom pásme budú žiť zrazu státisíce ľudí, na ktorých sa budú vzťahovať dve jurisdikcie. Aké všetky konzekvencie to môže mať, si v tejto chvíli nevieme predstaviť.
Optika Budapešti je určite iná a nová vláda môže oponovať, že takýmto spôsobom riešia dvojaké občianstvo aj iné krajiny. Áno, v Macedónsku niekoľko rokov lovia nových občanov Bulhari, ktorí síce túto krajinu uznali ako prví, ale samotnú existenciu macedónskeho národa odmietajú. Takýmto spôsobom si kompenzujú stratu obyvateľstva po masovom exode v 90. rokoch, keď takmer 2 milióny mladých a vzdelaných Bulharov odišlo na Západ. Obdobne postupujú aj Rumuni voči obyvateľom Moldavska. V oboch prípadoch však ide o vzťah členskej krajiny EÚ, ktorá je pre „súkmeňovcov“ spoza hraníc veľmi atraktívna.
O čo však ide Orbánovi a spol? Prečo nás ťahá niekto smerom na Balkán? Prečo máme byť ustavične zajatcami minulosti?