Zaklínadlá
Zákonník práce je pre každú vládu zaklínadlom, ktorá má zásadným spôsobom zlepšiť trh práce. Ľavica obhajuje istoty zamestnancov, pravica vsádza na flexibilitu.
Zatiaľ čo prví by najradšej mali čo najviac istôt a zamestnaneckých benefitov, tí druhí chcú úplne voľné ruky. To, čo je dobré pre jedného, však škodí druhému a naopak. Nájsť kompromis sa javí takmer ako nemožné, a tak sme ako na hojdačke – vždy s novou vládnou garnitúrou sa každých pár rokov mení i Zákonník práce.
Horúci kandidát na kreslo ministra práce už avizuje, že nová vláda sa chystá „príliš pritiahnuté opraty uvoľniť“. Zrušenie zákazu pracovať osobám na rodičovskej dovolenke je určite rozumný krok, ktorý uvítajú všetky matky i otcovia poberajúci 256 eur (resp. 164 €) mesačne. Potláčať osobnú iniciatívu bolo zo strany predchádzajúcej ministerky dosť neprezieravé.
No v situácii, keď je viac ako 14 % ľudí bez práce a „zo zháňania zamestnania sa stalo nové povolanie“ slová o tom, že zjednodušené prijímanie aj prepúšťanie pracovníkov má byť recept na nezamestnanosť, pôsobí ako zlý vtip.
Ak by trh vygeneroval dostatok pracovných príležitostí, tak by otázka obmedzenia odstupného a skrátenia výpovednej lehoty nebola taká dôležitá. Ale inak sa táto vec javí z okna bratislavského bizniscentra a inak od bežiaceho pásu v okrese s 30-percentnou nezamestnanosťou.
Ak je v ére neistôt jediná istota, že nič nie je isté, prečo ľudom brať aj to málo, čo majú?