Fraška
Nie je výnimočné, že sa zahraničnopolitické otázky stávajú predmetom vnútropolitických sporov. Nie je to však ani správne. Potvrdzujú to aj udalosti okolo podpisu záchranného balíčka pre bankrotujúce Grécko, ktorý si premiér Fico i pravicová štvorka prehadzujú ako horúci zemiak... či skôr hrudu fety.
Pred voľbami sa pravicové strany snažili o tejto téme (bezúspešne) rokovať s premiérom Ficom. Chceli totiž pred voľbami dostatočne viditeľne prezentovať svoj odmietavý postoj k pomoci gréckemu hospodárstvu. Teraz pre zmenu tlačí Fico do rokovaní pravicovú štvorku – a robí tak najmä preto, aby sa jeho politickí rivali vyfarbili. A aby vznikol dojem, že vďaka nim vyzerá Slovensko ako čierna ovca, na ktorú Európa ukazuje rozhorčeným prstom. Pravica rokovanie odmieta a škodoradostne čaká, nech si Fico „vyžerie“, čo si navaril.
Zjavne nejde o konflikt hodnotový, ale účelový. Pôsobí o to komickejšie, že si v ňom možno predstaviť aj celkom iné rozloženie kariet – napríklad pravica by horlila za európske hodnoty a Fico by sa búchal do pŕs, že zaplavené Slovensko je dôležitejšie.
Straníckym lídrom unikla šanca ukázať, že majú dosť politickej kultúry, aby o medzinárodných otázkach dokázali aspoň rozumne hovoriť. A zaobísť sa pritom bez zbytočného divadla, ktoré nie je ani len antickou drámou – iba trápnou slovenskou fraškou.