Stoličky
Rokovania o novej vláde sa síce konajú za zatvorenými dverami, ale medzičasom z koaličnej kuchyne uniklo zopár informácií o tom, čo sa tam varí a, najmä, ako má vyzerať zasadací poriadok.
Šéfkuchárka pri každej príležitosti nezabudne zdôrazniť, že pri rozdeľovaní stoličiek sa kladie dôraz predovšetkým na odbornosť. Po takýchto slovách by človek očakával, že z rokovaní vzíde zostava, ktorá má šancu zvíťaziť v svetovej kuchárskej súťaži Bocuse d´Or. Omyl.
Od slov k činom býva často veľmi ďaleko, a tak v dobrej tradícii slovenského staničného bufetu si každý varí svoju vlastnú polievočku, ktorá miestami prihorieva a navôkol sa šíri jej zápach.
Najmenej stráviteľný pokrm pripravuje SaS, ktorá núti ostatných aby sa jeho chúťkam prispôsobovali. Každému však „nešmakuje“ držková tváriaca sa ako suši, a tak nečudo že ostatní sa vzpierajú. Celkom prirodzene, najväčší odpor kladie Ján Figeľ, ktorému chvíľu hrozilo, že odíde s prázdnym tanierom.
Kto by totiž čakal, že bývalý eurokomisár, pohybujúci sa dekádu v diplomatických kruhoch, zasadne na kreslo ministra zahraničných vecí, ten sa mýlil. „Zamini“ má šéfovať Mikuláš Dzurinda, a šéf kresťanských demokratov bude riadiť rezort hospodárstva. Čo na tom, že s ním nemá žiadnu skúsenosť? Bude na tom rovnako ako Richard Sulík alebo Daniel Krajcer.
Aj keď od šéfkuchárky budeme počuť, že ministri sú vlastne manažéri, ktorí nemusia rozumieť všetkému, ale musia vedieť riadiť zverený rezort, faktom zostáva, že v súťaži „stoličky, stoličky, hýbte sa“ ide predovšetkým o možnosť niekde sa posadiť. Odbornosť a manažérske schopnosti nasledujú až potom.