Všetko iba v betóne
V uplynulých rokoch u nás pribudlo množstvo priemyselných parkov, satelitných mestečiek a distribučných centier, ktoré lemujú okraje miest. Ľudia ich výstavbu väčšinou vítajú, pretože znamenajú nové možnosti na bývanie a pracovné príležitosti. Odvrátenou stranou veci je to, že tieto nové budovy vyrastajú na "zelenej lúke", čím dochádza k prudkému úbytku pôdy.
Pritom v západnej Európe a Spojených štátoch je to presne naopak: samosprávy sa snažia develeperov prinútiť, aby nové obydlia a priemyselné podniky stavali už na zastavanom území. Vedie, prečo to robia. V povojnových časoch prosperity sa aglomerácie začali neorganizovane rozrastať, až tak, že sa nekonečná zástavba radových domčekov, nákupných centier a priemyselných parkov šírila krajinou ako rozkysnuté cesto. V odbornej literatúre sa tento jav nazýva „urban sprawl“, čo by sa voľne dalo preložiť ako „sídelná kaša“.
Aj keď my sme ešte tejto kaše celkom nenabažili, mohli by sme sa poučiť, kým nie je neskoro.
Minulá vláda sa snažila reagovať na prudký úbytok pôdy tým, že zaviedla poplatky za jej vyňatie z pôdneho fondu od 6 až 15 eur. Ako to už u nás býva, investori dokázali toto opatrenie obísť.
Nový minister pôdohospodárstva Zsolt Simon (Most-Híd), do ktorého kompetencie spadá aj rezort životného prostredia, teraz navrhuje znížiť poplatky na desať centov za štvorcový meter.
Developeri môžu jasať. Ako kedysi spieval Tony Ducháček z kapely Garáž, čoskoro bude „všetko v správnom pomere, všetko iba v betóne“.