Klub bitkárov
Futbalové štadióny a ich okolie sa pravidelne menia na bojiská, na ktorých si znepriatelené tábory vybavujú účty. Udalosti v Košiciach, kde fanúšikovia napadli vlastných usporiadateľov, v Bratislave, kde lietali na štadióne sedačky či naposledy v Žiline, kde sa stihli pobiť ešte pred zápasom v meste, nútia k úvahe: ako a či vôbec je možné tomu predísť.
Myslieť si, že ide iba o zábavku spodiny, by bolo omylom. Pre mnohých je fanúšikovanie a s ním spojené výtržníctvo životný štýl, niečo na spôsob Klubu bitkárov, v ktorom si hlavní hrdinovia vytvoria vlastnú subkultúru vzpierajúcu sa hodnotám väčšinovej spoločnosti.
Riešenie tohto problému, tak ako je to už odskúšané inde, by sa preto malo uberať dvomi smermi – skultúrnenia štadiónov a posilnenia represívnych opatrení.
Podobne ako starosta New Yorku Rudolph Giuliani kedysi tvrdo zasiahol proti grafitom, neporiadku či vandalizmu, a výsledok sa čoskoro dostavil v podobe klesajúcej kriminality, tak aj v Anglicku pochopili, že schátrané ihriská sú ideálnym miestom pre vyčíňanie hooligans.
Dnes moderné štadióny, so stewardmi v každom rade, pripomínajú viac divadlo ako nejaký boxerský ring. Potrebné už nie sú ani oplotenia.
Zároveň, tým, že prostredníctvom kamier identifikovali a vytvorili perfektnú databázu chuligánov, sa im podarilo paralyzovať najhoršie „živly“. Tí sa dokonca museli v čase konania zápasov pravidelne hlásiť na polícii.
Podobné opatrenia, spolu so zamýšľanými mobilnými súdmi, by mohli z futbalu spraviť kultúrne podujatie, na ktoré by ľudia chodili bez strachu o svoje zdravie aj u nás. Dočkáme sa?