Plán B
Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku je už roky nekoncepčná a výmena ministra znamená vždy len prekresľovanie trás vytýčených tým predchádzajúcim.
Často záleží najmä na tom, odkiaľ ktorý minister pochádza. Na exministra dopravy Pavla Prokopoviča budú isto v dobrom spomínať Stropkovčania, lebo nechal opraviť miestnu cestu v smere od Prešova a posúril projekty na výstavbu R4. V blahej pamäti máme aj návrh, aby do dopravného systému pribudla cesta R8 z Nitry do Ficových rodných Topoľčian.
V tradícii pokračuje aj nový minister Ján Figeľ, ktorý prišiel s „koncepčným“ návrhom na výstavbu cesty R9. Tá má spájať Prešov s Vranovom nad Topľou a pokračovať ďalej až do Uble na ukrajinskú hranicu. Ak tipujete, že ministrova rodná obec Čaklov je neďaleko Vranova a štátny tajomník Ján Hudacký je rodák priamo z tohto mesta v hornom Zemplíne, tipujete správne.
Každý politik sa vo svojom rodnom kraji snaží postaviť si vlastný pomník, nehľadiac na skutočné potreby dopravy.
Ak by sa takýmto spôsobom budovala cestná sieť aj ďalej, tak pri plánovanej výstavbe 4 diaľnic a 9 rýchlostných ciest by sme teda potrebovali ďalších 13 volebných období, aby si každý mohol presadiť to svoje. Absurdné? Áno, ale na Slovensku veľmi pravdepodobné.
Pokiaľ cesty R8 a R9 sú určené pre lokálne publikum a ich realizácia je v nedohľadne, o severo-južnom ťahu, prechádzajúcom stredom Slovenska, ktorý je dôležitý najmä z hľadiska medzinárodného tranzitu, sa už diskutuje niekoľko rokov.
Poľský Krakov s Budapešťou mala spojiť R-trojka, ktorá by na slovenskom území viedla cez Oravu, Turiec, Zvolen a vyústila by v Šahách. Momentálne sa na tejto trase končí posudzovanie vplyvov na životné prostredie tzv. EIA a predpokladaný termín začatia výstavby je rok 2014.
Banskobystrická loby však hneď po voľbách v roku 2006 začala hovoriť o potrebe prepojiť Banskú Bystricu s Ružomberkom rýchlostnou cestou, čo by znamenalo prehodnotenie celého severo-južného koridoru.
Keďže na najvyššom mieste mala svojho človeka – Ľubomíra Vážneho, ktorému asistoval štátny tajomník Dušan Švantner z Brezna, tak sa zdalo, že všetko je jasné.
Omyl, Národnej diaľničnej spoločnosti šéfoval pre zmenu Žilinčan Igor Choma, ktorý zasa presadzoval najmä dostavbu D1 a R3 v pôvodnej trase.
Proti predĺženiu trasy R1 z Banskej Bystrice až do Ružomberka cez Donovaly sa tak postavil nielen šéf NDS, ale aj ochranári a odborníci Výskumného ústavu dopravného.
Ľubomírovi Vážnemu sa však napokon na predposlednom rokovaní vlády podarilo šikovne „zoficiálniť“ túto trasu v rámci predkladaného návrhu.
Tam, kde skončil Vážny, pokračuje Figeľ. Vydávať predlženie trasy R1 za lacnejší variant je zavádzajúce, lebo ak má o pár rokov vyrasť ďalšia rýchlostná cesta R3 vo vedľajšej doline a tunely v povodí Váhu bude treba dostavať tak či tak, je to len ďalší maskovací manéver zakrývajú nekoncepčnosť práce na ministerstve dopravy.