Maďarské status quo
V júnových voľbách vyjadrilo 205-tisíc voličov podporu strane, ktorá si ako hlavný bod svojho programu vytýčila zlepšenie slovensko-maďarských vzťahov. Jej slovenskí voliči sú s ňou dnes možno spokojní, no polmiliónová maďarská menšina má pocit, že jej situácia sa nijako nezlepšila.
Zdá sa, že Most-Híd sa dosiaľ zaujímal viac o obsadzovanie postov svojimi kontroverznými nominantmi ako o menšinovú agendu. Zatiaľ jediným krokom je návrh vicepremiéra pre ľudské práva Rudolfa Chmela, ktorý navrhuje zníženie 20-percentnej hranice pre používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku. To je však trochu málo na stranu, do ktorej vkladali mnohí toľké nádeje.
K činu sa však veľmi nemajú ani ostatné koaličné strany a pokračujú v tom, čo poprijímala predchádzajúca vláda Roberta Fica, ktorá mala za partnera nacionalistickú SNS. O žiadnej zo súčasných vládnych strán sa síce nedá povedať, že by bola vyslovene nacionalistická, ale maďarská karta sa vždy hodí, keďže je to osvedčený prostriedok na získavanie voličov. A tak stále platí status quo.