Vedecké zošitky
V spoločnosti, v ktorej je všeobecná latka nastavená prekliate nízko, a kde každý každého pozná, sa akademikom môže stať naozaj skoro každý, ak o to prejaví záujem. Vytvorenie formálnych kritérií na získavanie vedeckých titulov je preto potrebné, lebo bez jasných pravidiel by sa docentom alebo profesorom mohol stať hocikto. Aj formálne kritériá sa však dajú ľahko obísť, ak sa prihliada iba na ich kvantitatívne plnenie.
A tak namiesto toho, aby potenciálni profesori publikovali články v serióznych karentovaných časopisoch, vznikajú na našich univerzitách obskúrne zošitky a zborníky, tváriace sa ako vedecké publikácie. Však čo, potrebné body za články v nich získajú…
Obísť sa dá ľahko aj kritérium, aby autor publikoval v zahraničí, stačí, ak text vyjde v slovenčine napríklad u kamaráta v Brne alebo Békešskej Čabe. Byrokratický systém totiž nerozlišuje, či článok vyšiel v oxfordskom žurnále alebo zošitku z Hornej-Dolnej.
Potom sa nemôžeme čudovať, že zrazu sa nám nahor vyšvihli „kapacity“, o ktorých existencii sme donedávna ešte nemali ani tušenia. Jednoznačne najhoršia situácia je v oblasti spoločenských vied, o niečo lepšie sú na tom vedy prírodné.
Ak si chce nový minister školstva Eugen Jurzyca posvietiť na tieto „zošitky“, jeho iniciatívu treba jednoznačne privítať. Ministerstvo, po konzultáciách s vedeckou komunitou, by malo vytvoriť databázu časopisov, ktoré sú považované za kvalitné, čím by sa továrne na diplomy zmenili na skutočné Alma mater.